Supercelárny deň na Záhorí 10.7.2017

Miesto pozorovania: Bratislava, Stupava, Malacky
Pozorovatelia: Drobec, Peter Kulla, Richard Tóth
Autor textu: Richard Tóth

Po nočných búrkach, ktoré doslova vysávali labilitu v okolí Álp a celého západu Slovenska sme príliš neočakávali skorú iniciáciu nových búrkových systémov v dnešný deň. Každopádne sme však situáciu občas sledovali, nakoľko GFS aj ICON stále poukazovali na možné izolované javy, najmä práve v okolí východného Rakúska a Záhoria.

Táto pohodová situácia sa začala meniť o 12:30 UTC, keď sa JZ pod Viedňou začala vytvárať kopa. Za necelých 45 minút o 13:15UTc už dosahovala špičkovo odrazivosti cez 60dBZ! A iba chvíľku na to už začala bleskovo ožívať. V tej dobe ešte nikto z nás nepredpokladal, čo sa z toho udeje. Postup celej bunky bol na SV až S. Pričom na jej JV strane sa začala rotácia! Správne – vytvorila sa supercela, s takmer učebnicovými parametrami na vznik tornáda. Rýchlo sme sa s chalanmi dohadovali o aktuálnej situácii, ale kôli pracovným povinnostiam nebolo možné dostať sa v krátkom dohľadnom čase do terénu a vyraziť jej tak naproti. Preto sme ju naďalej sledovali a zostávali v nemom úžase po správe, že neďaleko od Mödlingu sa z nej vytvorilo skutočne tornádo o odhadovanej sile F2 ( Ešte stále sa to rieši, je možné že to bude klasifikované ako F3).

Podľa informácií z médií však nedošlo k nejakým výraznejším škodám alebo obetiach na životoch. Schwechat musel pozastaviť všetku letovú prevádzku. Medzitým som ja už bol aspoň rýchlo na streche, ale nadomnou sa rozprestierala obrovská nákova, z ktorej občas vyletelo CCčko smerom na sever. Pod nákovou sa nahŕňal vlhký vzduch ktorý tu zostal po ranných búrkach – aj to bol jeden z parametrov, ktorý podstatne ovplyvnil a podmienil vznik takejto výraznej supercely. Podarilo sa mi vidieť iba mammatusy, síce slabšie, ale na veľkej ploche.

Bunka sa presúvala na SV smerom na Malacky a Stupavu. Náš nový externý stormchaser Marek Bereš už v tom čase mieril na Stupavu a Malacky, aby zachytil túto supercelu.

Viac o jeho výjazde sa dočítate v tomto článku: Lov za supercelami.

Ja som bol bohužial pracovne vyťažený a tak som iba bajočkom pozrel vždy aktuálnu situáciu. Medzičasom sa o 15:00UTC začala tvoriť v existujúcej labilite nová bunka pri Baden-e. Keďže prúdenie sa nemenilo, bolo jasné, že jej postup bude presne kopírovať predošlú supercelu. Medzičasom Drobec vybehol do terénu aby zakotvil najskôr pri Volkswagene aby ju pozrel pričom trčal v zápche na D2 v smere na Stupavu, kam mala táto bunka namierené. Podľa nových informácií sa opäť jednalo o supercelu! O 16:45UTC, bol už Drobec v na diaľnici presne v diere medzi dvoma supercelami – jednou ktorá už prešla malackami, a druhou, ktorá jadrom stále trápila okolie Schwechatu. Prúdenie medzi týmito dvoma bunkami vytvorilo úplné bezvetrie presne na mieste, kde bol Drobec. Pri Volkswagene sledoval situáciu do približne 18:00UTC. Smer prúdenia a teda aj postupu tej druhej bunky sa ale zmenil viac na S, a tak sa rozhodol ísť na Lozorno.

Neskôr však už ohlásil výfuk studeného vzduchu spod tejto novej bunky, v odhade do 10m/s čo dávalo tušiť, že je tesne pred rozpadom. Aspoň vo väčšine prípadov to takto býva hlavný znak toho, že búrka slabne a už nedokáže udržať silné výstupné prúdenie. Okolo 18:28UTC už dokumentoval Drobec pomaly vysychajúcu bunku, kôli ktorej sa presunul na Zohor,a ktorá začala zmáčať pohraničie a trochu neskôr Malacky a okolie.

Tak sa Drobec rozhodol už vrátiť, nakoľko ostatné bunky už postupne zanikali a to dávalo tušiť, že dnešný enormne búrkovy ( supercelárny) deň je na konci.
Spravil rýchlo ešte ikonickú fotku a uzavrel to slovami “chase ukončený”.

Radar za celý deň :