Miesto pozorovania: Königswarte
Pozorovateľ: Martin Kováč
Autor textu: Martin Kováč

Najintenzívnejší búrkový zážitok v mojom živote – takto v krátkosti by som opísal extrémne silnú búrku, ktorú som sa rozhodol vôbec prvý krát zažiť na tom najextrémnejšom mieste doposiaľ. Ale poďme pekne poporiadku 🙂

Predpovedné modely už pár dní vzad naznačovali, že nás môžu zasiahnuť silné búrky v noci na piatok. Gro búrok malo síce prechádzať Rakúskom a Českom, no pri týchto situáciách sa občas stáva, že systém búrok zasiahne aj krajný západ, tak som sa na to aj adekvátne pripravil.

Už počas popoludnia sa tvorili búrky v okolí Viedne, alebo aj maďarského mesta Sopron. Ťah búrok bol J – S, s miernym odklonom na východ. Rozhodol som sa teda vyjsť do terénu smerom na sever vo východnom Rakúsku. Vyzeralo to totiž, že búrka od Viedne by mohla ísť touto trasou a tak by som ju mohol dostihnúť. Cestou to však celé vyzeralo akosi „makovo“. Nevedel som identifikovať, či sa niečo tvorí, kde sa niečo tvorí, dohľadnosť bola dosť nízka, navyše základne oblakov boli celkom vysoko.
Dostal som sa až niekde za mesto Marchegg na východnom kraji Rakúska. Pozoroval som zopár bleskov smerom na sever, kde sa začala vyvýjať búrka niekde nad severovýchodným Rakúsko a severom Záhoria. Škoda, túto búrku som však nestíhal dohnať :/ Ľutoval som, že som nešiel po D2 cez záhorie, nad čím som tiež pôvodne rozmýšľal. No nevadí, povedal som si. Ako sa hovorí: „noc je ešte mladá“ :D. Zakotvil som niekde uprostred poľa a čakal, čo sa bude diať. Veľmi dlho sa však nič nedialo :D. Tvorili sa iba slabé prehánky, neskôr vykuklo aj slnko, tak som si len tak sedel a relaxoval :).

Na radare som si však všimol, že niekde nad severom Talianska a Chorvátska je obrovský búrkový systém, ktorý má kolízny kurz s okolím Bratislavy, avšak aj dlhú cestu pred sebou, takže som ho bral s rezervou. Skôr som predpokladal, že po západe slnka sa spustí konvekcia a vytvorí sa nový systém niekde v okolí Viedne, tak som na svojom mieste ešte zotrval. Spomínaný masívny MCS z Talianska sa však raketovou rýchlosťou posúval smerom k nám, tak som začínal veriť, že by mohol zotrvať a zasiahnuť nás. Tieto systémy zvyknú niekde medzi Sopronou a Bratislavou výrazne strácať na sile, prípadne sa porozbíjajú na menšie búrky a veľa zbytočného dažďa, ktoré len komplikuje fotenie v teréne a tak som sa rozhodol pre jeden rázny krok, ktorý som chcel urobiť už dlhšie. Povedal som si, že vybehnem na vyhliadku na kopci nad rakúskou dedinkou Berg – Konigswarte. Cestou ku kopcu mi prechádzali hlavou rôzne negatívne myšlienky a pochybnosti, no nakoniec som sa nenechal odradiť svojou vlastnou mysľou :D. Na vyhliadku sa ide pešo, je to cca 20- 30 minút „rezkým stormchaserským“ krokom. Bola už tma, tak som sa bál nejakej zvery, najmä diviakov, ktorých je tam údajne dosť. V hlave mi prechádzali rôzne katastrofické scenáre. Vyhliadka má bleskozvod, no aj tak – ste na jednom z najvyšších miest v okolí desiatok kilometrov a keď už raz na vyhliadku vyjdete a búrka príde, nie je cesty späť. Bol som navyše presvedčený, že ak systém príde až ku mne, na jeho čele bude silný nárazový vietor. Ako tak rozmýšlam nad svojim malým životom, začala z dediny znieť siréna – hmmm, nič pre upokojenie :D.

Nakoniec som sa zdravý dostal na vyhliadku a obkukal terén. Zdalo sa mi, že bleskov je pomerne málo na taký obrovský systém, no detekcia bleskov nenaznačovala, že by systém slabol, tak som čakal. Netrvalo dlho a blesková aktivita sa s približovaním stupňovala a odkrýval sa v diaľke masívny shelf cloud. Bolo niečo medzi 22:00 SELČ a 22:30 SELČ. Od toho momentu to už išlo rýchlo dolu vodou :D. Snažil som sa spraviť aspoň nejaké zábery, aj keď už mierne fúkalo a ani neviem ako, neuveriteľnou rýchlosťou búrka prišla. V momente príchodu neskutočnej „tlakovky“ som ani nevedel kde mám hlavu, aký je deň, či ešte žijem 😀 Čakal som silný vietor, no tak neskutočná sila ma šokolvala. Rýchlo som zobral veci, pevne ich držal, ešte som si chcel kvôli bezpečnosti vypnúť sieť, no mobil mi skoro vyfúklo z ruky. Zišiel som asi o 2 poschodia nižšie a skryl som sa za drevenú konštruciu schodov, ktorá ma mala ochrániť pred prípadnými lietajúcimi troskami, alebo krúpami, ktoré sa našťastie nevyskytli. Z toho dôvodu som ani nechcel zísť nižšie, pretože tam už lietali konáre z okolitých stormov. Prešlo len pár sekúnd a ja som si želal, aby búrka skončila – asi po prvý krát v živote :D. Neskutočný rachot všade naokolo. Rýchlosť vetra mohla byť až 130km/h, čo je už teda riadny masaker! Na vlastnej koži som takú rýchlosť zrejme nikdy nezažil.
Nemohol som točiť, ani fotiť, jediné čo som v tých chvíľach potreboval bolo prežitie a aby už tá beštia skončila :D. Nádherne som videl celú Bratislavu, kde som pozoroval prachovú víchricu, v diaľke bolo vidieť iskrenie spadnutých elektrických vedení. Napadlo mi, že spustím live stream no mobil som mal vypnutý a v strese som si nevedel spomenúť na PIN – úplne vážne :D.
Snažil som sa stres pretaviť na pôžitok, ale to sa mi veľmi nedarilo :D. Šialené!
Dažďa bolo pomenej, mal som pocit, že sa takmer všetko vypršalo pred kopcom a smerom na Bratislavu takmer ani nepršalo, len sa nad mestom vznášal prach kvôli silnému vetru. Vietor sa nechcel utíšiť, no nabral som odvahu zapol fotoaparát s nádejou, že by som zachytil nejaký blesk nad Bratislavou. Jeden záber sa aj podaril :).

Po hodine neutíchajúceho vetra sprevádzaného obrovským hlukom som už mal naozaj dosť. Ako zvyčajne, zle som sa pripravil. Bol som iba v tričku, dokonca aj pršiplášť som si zabudol zobrať z auta, tak mi bolo už pomerne dosť chladno :D. Dole som nemohol ísť, hrozilo totiž, že by na mňa v lese mohol spadnúť konár, alebo strom. Asi po hodine a pol vietor začal utíchať a tak som sa konečne mohol v bezpečí vybrať dole k autu. Už pri výstupe z rozhľadne som musel obchádzať malý strom, ktorý sa zachytil o schody. Naokolo boli popadané konáre, cestou dole možstvo popadaných stromov, naokolo bolo vidieť samé majáky hasičov a záchranných zložiek, ktoré odpratávali bordel spôsobený búrkou.
Dúfal som, že moje auto bude ok a ja sa dostanem v poriadku domov, čo sa naštaštie aj stalo, ale… všimol som si, že jedna pneumatika je dosť mäkká, tak som si musel dávať pozor. Neviem, či niečo pneumatiku trafilo počas búrky, alebo som dostal defekt, keď som sa preháňal po nie príliš vhodných poľných cestách, no bol som rád, že som sa nejak dostal do mesta, aj keď skoro na disku :D.
Po príchode do mesta ma čakalo množstvo bordelu – popadané stormy, konáre, odletené nákupné vozíky a kontajnery, autá zasypané konármi, množstvo hasičov v teréne…

Listujem v pamäti – pamätám si niekoľko silných búrok z detstva, no takýto bordel spôsobený búrkou si v hlavnom meste nepamätám. Keď sa zamyslím, čo by sa stalo, keby takáto búrka prišla počas dopravnej špičky…Hmmm, stromy totiž padali na zaparkované autá, zastávky, na hlavné ťahy, ktoré sú počas špičky preplnené autami a ľudmi! Mohlo to skončiť oveľa horšie… Aj tak je zázrak, že sa nikomu nič nestalo.
Túto búrku si budeme dlho pamätať a mne teda ostane v pamäti naozaj do konca života 🙂