Derecho Neusiedl am See 10.8.2017

Miesto pozorovania: 500m SZ od Neusiedl am See
Pozorovateľ: Drobec a Ivan Škoda
Autor textu: Drobec

Tento článok by mal začať velkým opisom situácie, že dlllllho bolo extrémne teplo a sucho a nádej na nejakú situáciu bola malá a potom prišiel deň D …

Chcem však hlavne vypichnúť niekoľko poznatkov z večerného výjazdu do Rakúska oproti jednej z najničivejších búrok (myslím tým globálne, pozdĺž celého postupu sysému od Slovinska až do Poľska) v poslednom období.
Na výjazd by mali ísť minimálne dvaja – ideál sú traja, jeden šoféruje, druhý naviguje k ideálnemu spotu, tretí točí alebo fotografuje.
Pokiaľ toto robí človek sám, celkom sa zahráva so zdravím alebo životom.

Hneď z rána bola veľká vlhkosť a keď do toho zasvietilo slnko, začalo to bublať, ale vôbec nič zaujímavé. Prešlo pár slabých línii, dokonca sa rozpadávali. Potom sa vytvorila konvergenčná čiara z JZ na SV cez východné Alpy, Moravu a hore do Poľska. Na nej sa tvorili siné búrkové jadrá.
Až k večeru sa vytvorila línia, natiahnutá šikmo od Čiech po Balaton, z najaktívnejším stredom.
To som už komunikoval s Ivanom Škodom, či vybehneme oproti tomu, pretože veľa krát sa aj takýto silný systém pred našimi hranicami rozpadol.
Najaktívnejší stred smeroval na Neusiedlerské jazero, vyrazili sme tam. Už za Kittsee sme museli zastaviť a rozhodnúť, či pokračovať na jazero, alebo sa posunúť viac na západ. Radar naznačoval, že najaktívnejšie jadro trochu mení smer a stáča sa severnejšie. Týchto pár minút sa nám neskôr vypomstilo. Vyrazili sme aj tak na jazero, kde som poznal dobrý spot.
Pokiaľ sa nachádzate v neznámom teréne a po tme, je lepšie zvoliť miesto, ktoré ako tak poznáte. Inak riskujete stratu času a ďalšie komplikácie.
Blesková aktivita trochu ustávala, CG blesky boli po okrajoch a hlavne za zrážkovou stenou.
Keď sme dorazili na miesto cca o 21:40 SELČ, obrovský CG výboj osvietil celé to poschodové monštrum. Vtedy sme zistili, že nemáme toľko času aby sme v pohode vyložili sondu V1 a začali fotografovať blesky.
Treba mať na pamäti, že bežne dostupné radarové snímky sú staré zhruba 15 minút + dopredný pohyb búrky, vás v tme môžu dostať do časovej tiesne.
Naša priorita bola tentokrát sonda V1, auto sme zastavili medzi vinicami na miernom kopci,lenže hneď vedľa nás bol strom, tak sme ju odniesli asi 50 m ďaľej na peknú rovinku.Keď pozorujete búrku, výber miesta je veľmi dôležitý a nemám na mysli výhľad. V časovom strese a v tme (samozrejme aj cez deň) môžete spraviť veľa chýb.
V prvom rade auto zastavte na mieste, kde nie sú stromy, stĺpy, skrátka nič, čo môže pri silnom vetre na vás spadnúť. V druhom rade je dôležité zastaviť na niečom pevnejšom, odkiaľ sa aj po výdatných zrážkach pohnete. Ďaľej netreba podceniť oblečenie a obuv. Keď vyrážate v 35°C, väčšinou vás nenapadne zobrať si teplé oblečenie a gumáky.

Nechali sme zapnté diaľkové svetlá aby sme videli kam šľapeme, sondu sme rozložili rýchlo,to už máme s Ivanom nacvičené, a vtedy to prišlo. Totálny vietor, listy, kusy trávy, hlina – všetko v očiach a ústach. Ešte sme potrebovali zapnúť sondu, lenže v tom brutálnom vetre som nevedel trafiť aktivačný kľúč na miesto. Podarilo sa a keď sme sa rozbehli k autu, pohľadom som skontroloval, či je sonda zapnutá (na vrchu sa rozbliká oranžový maják). Silu vetru sme si vôbec neuvedomili, pokiaľ som nevidel, ako stabilná konštrukcia sondy má namierené niekam do vinice. V poslednej chvíli som ju zachytil a kričal cez ten bordel na Ivana, aby doniesol niečo z auta na zaťaženie.
Rezerva 17´´ kolesa bola najrýchlejšia voľba. Schovaní v aute, s ktorým lomcovalo, sme sledovali to divadlo – neuveriteľný vietor, dážď, blesky a sonda, ktorá aj s rezervou chcela uletieť.
Po niekoľkých minútach, sme si uvedomili, že sme vôbec nefilmovali, len otvorené ústa a neslušné slová, keď tresklo CG blízko nás.

Celou cestou späť sme videli akú silu mala táto búrka, polámané stromy, strhnuté strechy …