Miesto pozorovania: Braunsberg, Rakúsko
Pozorovateľ: Martin Kováč
Autor textu: Martin Kováč

Predpokladal som, že séria šialených búrkových dní je už minimálne na krajnom západe preč, no včerajšok ukázal opak.
Modely síce naznačovali, že aj dnes sa budú tvoriť prehánky a búrky, ale predpokladal som, že sa bude jednať len o slabšie búrky s pár výbojmi. Okolo 14tej sa začali tvoriť prvé búrky, avšak ich intenzite bola oveľa silnejšia, ako som predpokladal. Búrky mali ťah od SV na JZ a mali namierené do oblasti Bratislavy. Okolo 16tej to už bolo na spadnutie, tak som sa vydal na výjazd. Zvolil som si Rakúsko, no nechcel som chodiť ďaleko, tak som si to namieril kúsok za Kittsee, kde bol výhľad aj na mesto.

Jedna línia nás míňala z juhu, no za ňou sa od SV rútila ďalšia silná bunka. Všade naokolo sa však niečo „varilo“. Ďalšie silné jadro bolo severne od Bratislavy, ktoré sa nasúvalo stále viac na juh. Medzitým sa búrka od SV priblížila a zrazu všade naokolo nastala tma. Zrážky sa spustili kúsok odo mňa severne a ťahali sa stále viac na juh smerom ku mne. Vtedy som mal pocit, že sa to celé zlieva a spája dokopy priamo nado mnou. A tak aj bolo 🙂
Spustil sa krátky, ale veľmi intenzívny lejak, prevažovali blesky typu CG, no na(ne)šťastie sa sústredili ďalej odo mňa. Severovýchodná, severná búrka a dokonca aj, na úvod spomínané, južné búrky sa spojili nakrátko dokopy, no línia sa po pár minútach rozpadla. Vybral som sa teda domov so šťastným pocitom, akú zaujímavú búrku som zažil 😀 Oblačnosť bola naozaj nádherná, vzbudzujúca rešpekt a hlavne fotogenická 🙂
Cestou domov som pozoroval nádhernú nákovu SV až S od Bratislavy, no chvíľu som tomu nevenoval pozornosť. Pozrel som si ale radar a vyzeralo to, že chasing ešte môže pokračovať 🙂 Rozhodol som sa ísť do Hainburgu na známy kopec Braunsberg, odkiaľ sa búrka dala krásne nafotiť. Búrka bola na Záhorí, asi 20 km odo mňa. Cestou som však pozoroval veľmi temné mračná, no nejako som nevedel identifikovať, či sa jedná o veľmi silný výpar, alebo je predo mnou dážď. Pri vstupe do dedinky Wolfsthal sa na mňa vyliali prúdy vody, no tesne pred vstupom do Hainurgu sa stena dažďa skončila, čo ma veľmi potešilo, kvôli foteniu 🙂
Po výstupe na kopec sa mi naskytol nádherný pohľad na zrážkovú clonu za ktorou sa tiahol pekný shelf cloud, alebo skôr mi pripomínal Wall Cloud. V tom čase som celkom nevedel identifikovať, čo sa deje. Zrážková clona negenerovala ani jeden výboj, pričom sa jednalo o naozaj silný lejak. Wall cloud sa ťahal až za zrážkami, čo mi prišlo netypické. Celé mi to pripomínalo supercelu, no s veľmi zvláštnym pohybom.

Tento názor som však sám pred sebou zmietol pod stôl 😀 Zrážky sa postupne rozpadávali, chvíľu som sa ešte kochal nad efektnou oblačnosťou a neskôr sa vydal už naozaj domov.
Doma sa mi však pri úprave fotografií naozaj potvrdilo, že prehánka mala supercelárnu štruktúru, no škoda, že som ju začal fotiť až pri jej rozpade.

Každopádne, dnes som nič výrazné nečakal, takže príroda ma opäť pozitívne prekvapila, za čo jej patrí obrovské ĎAKUJEM 😉