Miesto pozorovania: Gabčíkovo, Bratislava a okolie
Pozorovateľ: Martin Kováč
Autor textu: Martin Kováč

Úctihodná rozlúčka s búrkovou sezónou 2018

Posledné dni nám opäť ukázali, aká vie byť príroda neúprosná, ale aj nádherná. Západné Slovensko, no najmä okolie Bratislavy zažilo jeden z najbúrkovejších a najdaždivejších víkendov, aké si pamätám. Ale poďme pekne od začiatku.

Predpovedné modely nám už od začiatku minulého týždňa naznačovali, že búrková sezóna nekončí a búrky nám ešte môžu ukázať svoju silu. Tieto predpovede sa počas týždňa len potvrdzovali, no pri pohľade na dátum som bol trošku skeptický, ale predsa som sa na víkend, kedy sa búrky chystali, pripravil a vyhradil si čas.
Už v piatok popoludní pri pohľade na oblohu som si pomyslel, že by ma vôbec neprekvapilo, keby sa už v noci vyskytla slabá búrka. Počas večera som tomu však nejak zvlášť nevenoval pozornosť, no o to prekvapujúcejší bol náhodný pohľad na detekciu bleskov, kde som zočil zopár bleskov pri Bratislave. Vykukol som z okna a veru sem tam obloha zablikala. Bola cca 1 hodina po polnoci, keď sa objavili blesky už priamo nad hlavným mestom. Predpokladal som však, že pôjde len o pár výbojov, tak som do terénu nešiel a búrku som si vychutnal v pohodlí domova 🙂 . Bývam na prvom poschodí, takže toho moc nevidím 😀 , no podľa hromov usudzujem, že trieskali slabšie CG blesky. Búrka mohla trvať do hodinky a ďalej sa presúvala na východ, kde aj mierne zosilnela.
Ďalšie búrky boli na programe hneď ráno. Boli sprevádzané poriadnym lejakom a sem tam slušnými ranami. Ranná búrka sa v Bratislave motala asi hodinku, možno dve. V teréne som opäť nebol.
To najzaujímavejšie sa však malo odohrať popoludní, alebo večer. Okolo 14tej sa vytvorila slušná línia búrok južne od Bratislavy a tak som sa rozhodol ísť jej naproti. Ďaleko som však nedošiel. Už pri ceste do Kittsee bolo vidieť masívny shelf cloud, ktorý obrovskou rýchlosťou postupoval proti mne. Stihol som zájsť kúsok za Kittsee, no shelf cloud bol už priamo nado mnou. Ten sa však, predpokladám vplyvom orografie (Karpaty), začal rozpadať a ako keby sa zastavil priamo nad Bratislavou. Vydal som sa teda naspäť a išiel som smerom do Čunova, no cestou mi napadlo, že skúsim ísť k vodnému dielu Gabčíkovo, kde by mohli byť dobré fotky. Cestou ma chytil slušný lejak v Rusovciach a sprchy sa striedali až ku Gabčíkovu. Pár fotiek som teda spravil, no bolo to také „jalové“. Všade veľa temných oblakov, sem tam hromy a sprchy, ale ťažko sa fotilo, tak som sa rozhodol ísť naspäť domov, kde sa rozhodnem čo ďalej.
Doma som si užíval hneď niekoľko búrok za sebou, ktoré postupne triafali Petržalku a hádzali slušné CG-čka s ohlušujúcimi ranami a doslova monzúnovými lejakmi. Prevažovali však CC blesky so zvláštne temnými hromami. Búrky stále neutíchali a tak mi napadlo, že skúsim ísť východne od mesta, kde bola ostrá hranica medzi lejakom a suchom. Tam by som teda mohol aj niečo pofotiť.
Už cesta bola zaujímavá. V Petržalke bol vytopený jeden podjazd, no dalo sa cez neho prejsť. Podobne na tom bol vjazd na Prístavný most, kde bolo dokonca jedno auto uviaznuté. Vodič predo mnou váhal, či ísť, alebo nie, urobil som si z neho teda pokusného králika a čakal som, či sa odváži a otestuje terén 😀 Nakoniec sa odvážil, ja som išiel za ním a prešli sme 🙂 . Dostal som sa mimo dažďa a naskytol sa mi nádherný pohľad na mesto, nad ktorým búrka ešte úradovala. Tento pohľad som chcel zachytiť a tak som hľadal miesto, kde by mohol byť dobrý výhľad. Pôvodne som chcel ísť niekde do Rovinky, no cesta pred Vrakuňou bola vytopená a uzavretá. Išiel som teda smerom na Vajnory, kde sa mi podarilo nájsť vhodné miesto na fotku 🙂
Ďalej som sa vydal na Svätý Jur, lebo medzičasom sa spustil lejak aj v Rači a Vajnoroch, ktoré som chcel uniknúť. Pri vstupe do Svätého Jura sa mi niečo nezdalo. Až po chvíli som si uvedomil, že je celé mestečko bez prúdu. Zašiel som na námestíčko, kde sa konali Hody a cvakol som naozaj „epickú oblohu“ nad námestím. Mal som v pláne ísť na jedno známe miesto na kopci s výhľadom, no spustil sa aj tu tropický lejak, takže som sa vydal na útek smerom na Pezinok. Pri ňom poznám ďalšie dobré miesto na fotenie a tak som išiel tam. Predo mnou však „mizol svet“ v daždi, tak som rýchlo niečo opäť pocvakal a zdrhal do auta. Za pár sekúnd som bol však slušne mokrý, čo spôsobilo rýchle zarosenie všetkých okien, čo v kombinácii s minimálnou viditeľnosťou kvôli dažďu vyvolalo naozaj adrenalínový zážitok :D. Vydal som sa vydal tentokrát na Juh, kde sa trhala obloha. Takto som sa dostal až niekde ku dedinke Tomášov, tam som našiel vhodné miesto na fotenie a vyčkával na ďalšiu, už ani neviem koľkú vlnu búrok. Ku mne sa približovali občasné nebezpečné CG-čka a keď sa spustil dážď, vydal som sa naspäť do Bratislavy. Cestou som premýšľal čo ďalej, lebo za systémom s ktorým sme spoločne cestovali do mesta sa chystal ďalší ešte masívnejší. Ten bol v tých chvíľach nad Balatonom a veľkou rýchlosťou sa presúval ku mne.
Nakoniec som sa rozhodol ísť len na Bratislavský hrad, kde som plánoval na onen systém počkať. Ten sa však nakoniec vyvíjal smerom na východ a nakoniec chytil mestá ako Nové Zámky, Trnava, Nitra a ďalej postupoval až niekde k Rimavskej Sobote. Niet sa čo diviť, okolie Bratislavy búrkovalo niekoľko hodín, takže energia na večerné búrkové „orgie“ už neostala, no v uvedených oblastiach východne od mesta malo čo búrky živiť. Sobota bola teda ukončená. V meste boli za tento deň úhrny v rozmedzí od 60mm až do 110mm, čo sú naozaj neuveriteľné hodnoty. Veď sa jedná o viac ako dvojnásobok priemerného Septembrového úhrnu.

Prišla na rad nedeľa. Tá vyzerala tak, že búrky by mohli mať odmlku až do večera, kedy mal prejsť podobný systém, ako v sobotu popoludní. Dlho sa nič nedialo, až niekedy okolo 20tej sa začali tvoriť búrky JV od Bratislavy a tak som sa po chvíli vydal naproti. Rozmýšľal som kam ísť. Na mysli som mal aj možnosť, či neísť do Rakúska, niekde k Neziderskému jazeru, kde sa však v tých chvíľach objavovalo len pár bleskov. No vybral som si smer Šamorín, konkrétne som sa dostal opäť ku Gabčíkovu v dedinke Hamuliakovo. Cez Dunaj som sledoval peknú blýskavicu z búrok, ktoré sa veľmi rýchlo vytvorili práve nad spomínaným Neziderským jazerom 😀 Nevadí, aj v miestach kde som bol to vyzeralo dobre a po chvíli nastala zvláštna atmosféra. Nastalo ticho a pozoroval som zvláštny. Blesky, ktoré tak výrazne blikali, ich zrazu nebolo. Búrky v Rakúsku boli však naďalej aktívne a tak mi to prišlo zvláštne. Postupne sa nad horizontom začalo objavovať niečo temné a približovalo sa to. Keď už to bolo bližšie, bolo zjavné, že to je masívny shelf cloud s veľmi nízkou základňou, ktorý sa veľmi rýchlo približuje. Spúšťal sa vietor a obloha stále viac temnela. Keď prešiel shelf všetko sa na oblohe točilo, základňa oblakov bola veľmi nízko, čo vo mne vzbudzovalo obrovský rešpekt. Vietor bol síce pomerne silný, no odhadom len s rýchlosťou okolo 15m/s. Snažil som sa pofotiť, čo sa dá a vydal som sa naspäť do Bratislavy veriac, že sa to tam ešte bude vytvárať. Cestou som zažil rôzne dramatické pohľady. Obloha mala výraznú dynamiku, k tomu nízke základne temných oblakov osvetlené žiarou mesta. Veľmi som chcel nájsť miesto, kde by bol pekný výhľad, no nič také som nenašiel.
Skončil som nakoniec na Starom moste, kde som fotoaparát namieril na Bratislavský hrad a veril, že sa mi podarí zachytiť nejakú epickú fotku mesta. Celkom epická z toho nakoniec nebola, no o zaujímavé zábery nebola núdza 🙂
Počas pobytu na moste ma chytila jedna búrka s lejakom, po ktorej sa ďalej blýskalo opäť smerom na JV, z kade zrážky išli. Táto búrka sa vytvorila nad miestom, kde som pri Dunaji pár desiatok minút fotil a putovala do mesta. Bola to riadna jedovka, ktorá šľahala nepríjemné CG blesky, tie som sa samozrejme pokúsil zachytiť, čo sa aj podarilo 🙂 . Toto jadro nakoniec zasiahlo východnú časť mesta, kde sa rozpadlo a nasledovali už len stratiformné zrážky s občasnými výbojmi, ktoré trvali ešte ďalšie hodiny.
Gro búrok sa v tých chvíľach sústredilo na líniu od Trnavy po Trenčín. Dalo sa za týmito búrkami ísť, no bola už asi 1 hodina po polnoci a ja som už bol nažhavený na editáciu fotiek, ktoré som porobil, tak som išiel domov. A keď mám pravdu povedať, už som mal tých búrok aj dosť 😀 Veď keby som veľmi chcel a nepotreboval spať, keby som bol v teréne od piatkovej noci až do noci z nedele na pondelok a behal po okolí Bratislavy, mal by som stále, čo fotiť 🙂 .

Za sebou máme naozaj mimoriadne búrkové akcie, ktoré boli umocnené ešte tým, že je začiatok Septembra, čo pre búrkovú sezónu zväčša už znamená len koniec. Tentokrát nás príroda prekvapila, niekoho pozitívne (milovníkov búrok :)) , no niekoho negatívne, keďže spôsobila aj značné materiálne škody. Každopádne môžeme to brať ako takú čerešničku na torte tohtoročnej pomerne zaujímavej búrkovej sezóny. Pokiaľ samozrejme ešte nepríde ďalšie prekvapenie 😉