Povodne Hul, Dolný Ohaj 4.6.2010

Miesto pozorovania: Hul, Dolný Ohaj (Okres Nové Zámky)
Pozorovatelia: Richard Tóth
Autor textu: Richard Tóth

Povodne patria k tým rozmarom prírody, ktoré, hoci sa dajú predpovedať, zostávajú naďaľej ničivým živlom, ktorý berie všetko, čo mu stojí v ceste. Bez rozdielu veku, či postavenia v spoločnosti.

Posledný týždeň bolo v správach neskutočné množstvo záberov, ako voda zaplavuje obce aj mestá. Ľudia v panike utekali z vlastných domovov, aby si uchránili to najcennejšie čo majú – svoj vlastný život . Vydal som sa preto po povodniach (počas povodní by som jednak ohrozoval seba, ale aj by som zbytočne prekážal ), pozrieť sa, ako sa vyvíja situácia v priľahlých obciach v okrese Nové Zámky, ktoré podľa správ boli zatopené.

Už počas cesty zo Šurian, sa v diaľave odrážali slnečné lúče od vody, ktorá sa držala na poliach po dlhotrvajúcich daždoch v uplynulých dňoch. Zem bola nasiaknutá vodou a preto aj malé množstvo zrážok vytváralo kaluže, a na niektorých miestach až jazerá vody. Keď som sa blížil k obci Hul, zastavil som sa pri mostíku ponad riečku Žitava. Voda sa takmer opierala o cestnú konštrukciu, okraje hrádze už boli takmer zatopené. Neďaleký železničný most už tiež takmer omývala rozbúrená riečka. Je až neuveriteľné, že táto mohutná rieka mala pred pár dňami výšku iba 80cm. Urobil som niekoľko záberov, a pobral som sa ďalej, nakoľko nebolo príliš bezpečné stáť na ceste (bohužiaľ sa od cesty pohnúť ďaleko nedalo, pretože voda takmer dosahovala úrovne cesty )

Vošiel som do dediny, kde spočiatku ani nebolo tušiť, že sa vlastne niečo stalo. Pokľudný obyvatelia si veselo zametali pred domami, umývali si autá a podobne. Veď prečo nie, konečne po toľkých dňoch vyšlo slnko a s ním aj nádej pre tých, ktorých povodne postihli. Za priecestím sa však začali už vynárať vrecia s pieskom, podmáčané a zablatené ulice dávali tušiť, že toto je to správne miesto. Odstavil som preto auto kúsok ďalej, aby som prípadne nikomu nezavadzal a vydal som sa pozrieť sa na pozostatok povodní pešo. Zachádzal som čoraz hlbšie do dediny. Slabo zablatené chodníčky vystriedali hrudy bahna vo dvoroch, mokré steny domov, konáre a špina, ktorú sem voda doplavila. Zastavil som sa na mostíku, pretože kúsok odo mňa sa nachádzal dom, ktorý vďaka prívalovej vlne prišiel o bočnú stenu. Všade navôkol na hrádzi pri potoku (resp. v tomto čase ešte rieke) boli naukladané vrecia s pieskom, ktoré navyšovali pôvodne nízke hrádze, pretože ak by neprestalo pršať, pôvodná hrádza by to na niektorých miestach už nevydržala. Po týchto pár ukážkach toho čo dokáže voda, som zvažoval či ísť ďalej. Nakoniec som sa predsa len vydal smerom hlbšie do dediny, kde sa podľa mapy malo nachádzať futbalové ihrisko. Areál som síce našiel, no namiesto zelenej trávy sa tu nachádzalo jedno veľké jazero. To samozrejme hneď využilo niekoľko miestnych detí, ktoré neváhali zobrať čln, hoci voda nebola zďaleka čistá.Blízke záhradky boli tiež pod vodou.
Pokračoval som ďalej, až ku úplne krajnej ulici, ktorú od blízkeho poľa oddeľovalo niekoľko vrstiev vriec s pieskom. Ani tie však nestačili na to, aby úplne zadržali všetku postupujúcu vodu. Most, po ktorom obyvatelia obce chodievali na prechádzky so svojimi štvornohými miláčikmi, tiež takmer zmizol pod vodou.
Ďalej sa ísť týmto smerom už nedalo, preto som sa vrátil takmer na začiatok obce, aby som mohol pokračovať smerom k niekdajšiemu obecnému rybníku. Kedysi bol rybníkom, no obec ho nechala zasypať, pretože sa plánovalo stavať niečo, no už na to nezostali financie. Teraz po povodniach sa však starosta vyjadril, že bude toto miesto opäť vybágrované, pretože až teraz zistili, že pri povodni ako bola táto, toto miesto dokáže spoľahlivo zvýšiť kapacitu miestneho potoka a tak aspoň trochu pridať na čase potrebnom na navýšenie hrádzí. Bohužial, keďže však toto bude len budúcnosť, vlna vody, ktorá sem dorazila z miestneho potoka pokračovala nerušene až k rodinným domom, ktoré s rybníkom susedia. Tu už bolo vidno ako vysoko voda stúpla. Steny domov boli na niektorých miestach mokré až do výšky jedného metra. Uobil som niekoľko fotiek, a môj zrak sa uprel na dom, na ktorom voda ukázala opäť svoju silu. Z domu takmer úplne spadla skoro polovica. Fotografia však povie viac ako tisíc slov. Dozvedel som sa od miestnych, že žena, ktorej dom patrí, je už staršia pani, ktorá v tom čase nebola doma, a museli jej najskôr dať niekoľko injekcií a tabletiek, predtým, než jej povedali, že jej rodinný dom spadol. O dom ďalej sa ešte nachádzali dobrovoľníci z miestneho hasičského zboru, ktorí pomáhali odčerpávať celý čas vodu z domov a pivníc. Dostal som súhlas na pofotenie vo vnútri domu, a taktiež súhlas na zverejnenie pár fotiek na našich stránkach. Fotografie totiž dajú človeku, ktorého povodne nepostihli, predstavu o tom, ako dokáže voda narušiť všetko, o čo sa doma tak pracne staráme.Predstavu o tom, aké peklo si obyvatelia zažili za posledných pár dní. Najmä však nocí. Táto obec patrila totiž k jednej z tých, ktoré v prípade nezlepšenia sa situácie mali padnúť za obeť vode pri odstrele hrádze, aby voda nezaplavila Šurany a Nové Zámky. Je jasné, že obyvatelia neboli s týmto riešením spokojnný, ba čo viac, mnoho z nich vie o hrádzach a situáciách s povodňami viac, a preto vedeli, že by sa to dalo urobiť aj inak, ako zaplavením troch dedín. Rozprával som sa s viacerími, a viacmenej sa ich odpovede zhodovali v tom, že by to nebol správny krok. Našťastie si však môžu zatiaľ oddýchnuť, pretože voda pomaly opadla.

Vydal som sa na cestu späť k autu, aby som sa šiel pozrieť do susednej obce Dolný Ohaj, kde vraj voda bola tiež nebezpečne vysoko. V tejto obci už nebolo vidno také napätie, ako v obci Hul. Môže za to aj fakt, že sa obec nachádza o takmer dva metre vyššie ako obec Hul. I tu však voda napáchala zopár škôd, ktoré sú však neporovnateľné s predchádzajúcou obcou. Zastavil som sa v jednej ulici z ktorej bol výhľad na hrádzu, ktorá bola odtiaľ iba pár metrov vzdialená. Urobil som niekoľko fotiek a dal som sa do reči so starším obyvateľom obce. Tu vám prinášam krátky rozhovor o situácii.
………………………………………………………………………………………………………………………….
„Dobrý deň, môžem sa vás spýtať na niekoľko otázok ohľadom povodní a situácie za posledné dni ?“
„Dobrý deň, samozrejme, kľudne sa pýtajte.“
„Aká bola situácia u vás v obci v posledných dňoch? V obci Hul mali vodu, akú si nik nepamätá, niekoľko domov má poškodenú statiku, dva domy sa dokonca zrútili. Aké to bolo u vás?“
„U nás to bolo viacmenej v poriadku, voda sa našťastie z hrádze nevyliala v takom množstve ako vedľa v Huli. Tu bol najhoršie na tom obchod v strede dediny. Ale i za to si môžu sami.“
„Ako myslíte, že si za to môžu sami?“
„Pretože v mieste, kde je obchod bola tiež kedysi hrádza tak vysoká ako táto tu, ale viete, kde sú peniaze, ide zdravý rozum bokom, a preto hrádzu znížili, aby bolo kde postaviť obchod. Samozrejme miesta na stavanie bolo habadej, no toto bolo asi pre nich najlepšie. Aspoň im to pán Boh oplatil! (so sarkastickým úsmevom)“
„Vravíte teda, že iba toto bolo najkritickejšie miesto v dedine?“
„Nuž ešte tu bol problém, a to tu kúsok smerom k Hulu. Tam tiež bol problém. Viete, keď v 60-tych rokoch nám tu stavali hrádzu, tak tam v tej zákrute na potoku, tam bol jeden dom a nejaké záhradky. Ale bol tam jeden majiteľ, ktorý sa hral na hrdinu, a nedovolil postaviť hrádzu na svojom pozemku.(nahnevane). A tam sa voda tiež z koryta vyliala, aj keď našťastie si to odnieslo iba zopár záhradiek.
„Vidím, že tu na tejto ulici hrádza drží, neboli potrebné ani vrecia s pieskom. Dá sa hovoriť o šťastí, alebo o zdravom rozume?“
„Dá sa hovoriť o šťastí, lebo vidíte, ešte tu je táto burina, ktorá tú hrádzu drží pokope. Tam ďalej nedávno pokosili trávu na hrádzi, a hrádza tam teraz pri povodniach začala presakovať. Tuto to aspoň tá burina podržala. Človek by si ani nepomyslel, ako môže aj burina byť užitočná (smiech). Našťastie je na tejto strane hrádza o pol metra vyššia ako tá druhá strana, možno aj zato vydržala.“
„Počuli ste aj o tom , že sa zvažoval odstrel hrádze, a že chceli nechať zaplaviť obec Hul a aj túto obec, aby nezatopilo Šurany a Nové Zámky ?“
„Nuž hej, počuli sme, veď tu bol aj Fico, aj všetci tí mudrlanti, a vymýšlali, že čo a ako. Ale viete, keby aspoň občas počúvali aj niečo iné ako hlas peňazí, tak by vedeli, že riešenie sa dalo nájsť aj iné, ako nechať zaplaviť 3 dediny. Stále však nechápeme že prečo sa báli zatopenia Šurian a Nových Zámkov. Veď tam by maximálne vytopilo obchody a nejaké pivnice, kdežto tuná by nám to bralo aj domy so sebou (smutne). Stále vidno že všetko čo robia, je len o peniazoch a nie o tom ako pomôcť ľuďom. Viete, keď sa pozriete aj tu, aj v Huli na tie domy, kopa domov je z hliny. Ale to len zato, lebo takúto povodeň nikdy ešte nikto nezažil, a tiež preto, lebo boli vtedy obciam sľubované peniaze na výstavby protipovodňových hrádzí. Ale komunisti padli a sľuby s nimi tiež.
„Ďakujem Vám za rozhovor a držím palce, aby sa všetko vrátilo do normálu čo najskôr.“
„Ďakujem, dovidenia. „
………………………………………………………………………………………………………………………..

Ako som sa teda sám dozvedel, škody aké vznikli v týchto obciach pri povodniach, ktoré zasiahli celé Slovensko, možno nakoniec ani nemuseli byť. Teraz však už je to jedno. Voda pomaly opadáva a ak sa počasie v najbližších dňoch opäť nezhorší, budú už môcť obyvatelia pokojnejšie spávať. V týchto ťažkých dňoch totiž preukázali neskutočnú súdržnosť a nezištnú pomoc nielen sebe, ale aj svojim susedom a blízkym. Bez ich odvahy a energie, pri pokladaní vriec s pieskom, by bolo oveľa viac domov poškodených vodou. I tu sa však bude neustále vynárať množstvo otázok, pretože okrem vriec s pieskom, som videl aj množstvo vriec plnených kukuricou, jačmeňom a vlastne všetkým možným čo sa dá do vriec napchať.

Verím že sa z tohto obyvatelia čo najskôr spamätajú, a spoločnými silami vybudujú protipovodňové hrádze na takú úroveň, aby sa už podobná situácia zopakovať nemohla.