Búrkový komplex Neusiedler am See 2.5.2018

Miesto pozorovania: Neusiedler am See
Pozorovateľ: Drobec, Richard Tóth
Autor textu: Richard Tóth

Dnešný deň mal mať nádych dobrodružstva, nakoľko za posledné dva dni sa modely predbiehali vo výpočtoch CAPE a Lifted Indexu, popri iných zaujímavých parametroch.  Včerajšia (1.5.) sondáž z Rakúska ukazovala dobré hodnoty, modely predpovedali dobrý smerový aj rýchlostný strih vetru v hladine 0-4km.

Už ráno som sledoval nové údaje, najmä z JZ Maďarska, aby mi náhodou nič neušlo. Bol som pevne rozhodnutý dnes ísť na chase, preto som chystal aj techniku ( nabitie batérií, kontrola sond po zazimovaní a pod.).  Deň prebiehal viacmenej pohodovo, poobede sa u mňa zastavil Drobec, aby naložil jednu sondu k sebe do auta, pre prípad, že by sme podnikli výjazd. Dali sme reč pri kávičke a zhodli sa na tom, že ešte budeme musieť vyčkať pár hodín, pretože v okolí JZ Slovenska sa držala veľmi stabilná vrstva vzduchu, ktorá nenaznačovala príliš dobré možnosti iniciácie niečoho väčšieho.

Situácia sa začala meniť okolo 16:00 SELČ, kedy sa v Bosne a okolí začala generovať rozsiahla bunka, a zároveň v tom čase už cez JV Rakúska šla bunka.  To už som však bol zbalený, senzory na aute namontované, a bol som dohodnutý s Drobcom, že si dáme stretko na bode v Rusovciach a tam sa pozrieme na situáciu a rozhodneme sa kam ďalej. Prvý plán bol ísť kúsok za hranice, do Maďarska do oblasti blízko obce Bezenye, pretože som tam objavil veľmi dobrý pozorovací bod.

Kontrola radarov a satelitných snímkov nám však príliš úsmev na tvári nevyčarovala. Síce sme západne od nás už mali mordu, ktorá trápila Viedeň, ale tá sa pohybovala dosť rýchlo na to, aby sme mali možnosť sa dostať pred ňu. Spoliehali sme sa na to, že pri Balatone vďaka labilite a dosť vysokej vlhkosti nakoniec vzniknú bunky, ktoré sa budú držať aktuálne prevládajúceho prúdenia z J na S, s čiastočným stáčaním sa na SV.

Vyrazili sme teda na miesto pri Bezenye, kam sme dorazili za asi 15 minút. Výhľad super, žiadne stromy.  Ale ani žiadne búrky. Vietor fúkal čistý východ, podľa meraní okolo 4m/s. Pri teplote 23,2°C a vlhkosti 60% to však stále vyzeralo sľubne, hoci sme už začali diskutovať o zmene stanovišťa. Medzičasom sa ozval Ivan, aby pozisťoval našu polohu, s tým, že ak by vyrazil aj on, aby vedel kde nás hľadať.

Po pár minútach pozorovania nových snímkov sme sa rozhodli, že predsa len pôjdeme preč,  tentokrát radšej do Rakúska, smerom na Neusiedler am See. Znova sme sa teda vydali na cestu.  Veľmi dobrým pomocníkom nám boli vysielačky ktoré Drobec zakúpil, môžem zhodnotiť, že je to nenahraditeľný pomocník pri spoločných chase-och. Dohodli sme sa, že sa zastavíme cestou na kávičku, aby sme doplnili energiu a zároveň znovu pozreli situáciu. Nickelsdorf nám akurát padol vhod, a tak popri pití kávy na benzínke sme sledovali nielen oblohu, ale aj satelit a radary.  Opäť to vyzeralo, že bunky pri Balatone nabrali energiu a postupujú našim smerom, čo by bolo len a len dobre. Bolo treba nájsť však nové miesto na pozorovanie, pretože severovýchodne od jazera sme ešte predtým neboli a tak sme tu nemali overené miesta. Vďaka leteckým snímkam z 2016/2017 roku sme objavili miesto, ktoré sa mapovo tvárilo viac než dobre. Dali sme sa na cestu a o niekoľko minút sme tam dorazili.  Mapy neklamali.  Miesto takmer dokonalé, štrkový podklad, výhľad na všetky strany, rovina bez kopcov. Ideál.

Rozložili sme konečne techniku a spravili niekoľko snímkov. Bunka na SZ od nás, niekde v okolí Viedne stále produkovala blesky a vytrvalý dážď a zároveň podľa posledných snímkov aj spomalila svoj postup na sever, tak aj vďaka prílevu vlhkého teplého vzduchu od JV sa z nej stala takmer stacionárna bunka. So záujmom ale aj čiastočným znepokojením sme sledovali oblohu na juhu a johozápade od nás. Stále nič nenaznačovali tomu, že by mala nejaká bunka prísť ku nám. Bunky pri Balatone opäť zdochli, čo sme si už nevedeli príliš vysvetliť, pretože toľko veľa parametrov bolo takmer ideálnych : teplota v 10m, vlhkosť, rosný bod, LCL aj LNB, strih vetru, CIN a kopa ďaľších.

Medzitým si nás už všimli vojaci od pohraničnej stráže, ktorý danú oblasť hliadkujú, a tak im to nedalo, a dorazili až ku nám so zvedavosťou. Po pár slovách v nemčine sme prešli plynule do angličtiny, kde som im vysvetlil čo vlastne robíme, ukázali sme im radar a podebatovali o búrkach a aj danej lokalite. Po asi 10-15 minútach rozhovoru sme sa rozlúčili a oni pokračovali vo svojej práci ďalej.

O 18:45 sme zostali milo prekvapený, keď skapal radar od SHMÚ (aká náhoda, že verejne dostupný radar často zakape zrovna keď je to potrebné).  V takýchto prípadoch zostávajú chaseri ľudovo povedané slepí. Najmä najhoršie ak sa už stmieva. Hľadanie alternatív bolo rýchle, ale ponúklo iba Idokep radar, ktorý pokrýval oblasť nášho záujmu. Aj podľa radaru, aj podľa satelitu to vyzeralo, že sa celá masa stáča síce na SV, ale vybočuje čoraz viac na SZ, až za oblasť Neusiedler jazera.  Rozhodnutie bolo rýchle – ak chceme aspoň niečo zažiť, musíme ísť k jazeru.  Normálna cesta by však bola obkľukou, a tak Drobec vysnoril poľňačky, po ktorých sme sa dali na presun. Nový cieľ: dobre známe miesto pri Neusiedlerskom jazere, na mieste kde chalani minulý rok so sondou zaznamenali prechod derecha – staré dobré vinice.  Počas presunu nám oblohu osvetlovala nielen búrka na SZ od nás, ale už aj celkom dosť aktívna bunka ktorá prišla z krajného západu Maďarska.

Na miesto sme dorazili tesne pred zotmením.  Drobec okamžite vyložil sondu, ja som nakopol znovu sledovanie elektrickej aktivity a záznam meteo-parametrov.  Elektrická aktivita naberala na obrátkach, a z viacerých neorganizovaných buniek s rôznym postupom sa stala celá čiara búrok, ktoré začínali až niekde pri Bosne a ťahali sa až do Čiech. Držali sa viacmenej v rovnakom prúdení, z J, JZ na SV, s bočením na SZ. Popri fotení bleskov, nakoľko nám už iná možnosť nezostala, sme pravidelne sledovali bleskové data, aby sme vedeli, či to náhodou nestočí na nás.  Našťastie všetko zostalo ako malo, a celý tento veľký komplex nás míňal západne. Dalo by sa povedať, že našu pozíciu doslova lízal, nakoľko sme boli tesne pod týmto komplexom, takze nám nepršalo, ale boli sme k bleskovej show najbližšie ako sa dá. Niekoľko záberov sa podarilo celkom dobre, veľmi dobre sa podarilo zdokumentovať aj štruktúru celej masy, ktorá sa formovala od nás na JZ.  Počas fotenia sme si všimli, že sa zmenil vietor, spočiatku fúkal z východu, no postupne sa zmenil na severný, a následne až na severozápadný. Teplota taktiež začala klesať s príchodom tohto vetra, čo značilo, že sa jedná o výtok vzduchu z hmoty pred nami.

Radarový záznam od 16:00 do 0:00 SELČ:

O 22:00 SELČ sme si povedali, že na dnes už stačí, nakoľko obaja vstávame skoro ráno. Viac by sme už aj tak nezaznamenali.  Cestou späť do Bratislavy sme sledovali postupne slabnúcu bleskovú aktivitu. Vrátil som sa ešte do BA, aby som vyložil techniku a pobral som sa už tiež domov.

Hoci to spočiatku tak nevyzeralo, môžem zhodnotiť tento výjazd ako veľmi dobre zvládnutý. Spätne keď nad tým uvažujem, tak je dobre že sme sa nerozhodli ísť do tej viedeňskej bunky, pretože by sme nemali čo fotiť. Takto sme mali výborný a ničím nerušený pohľad na celý komplex, bez ďažďa.

Nakoniec niekoľko fotografií z celého výjazdu, pri posledných foto veľmi dobre vidno štruktúru celého komplexu z východnej strany. Rovnako aj niekoľko nameraných dát.