Supercely Bratislava 12.7.2017

Miesto pozorovania: Hainburg – Braunsberg
Pozorovateľ: Martin Kováč
Autor textu: Martin Kováč

Po zaujímavých búrkových posledných dňoch mal prejsť cez naše územie studený front, ktorý mal „zaklincovať“ toto šialené obdobie.
Front mal prísť s výraznou dynamikou niekedy vo večerných hodinách, no s búrkami to v tento deň nebolo vôbec jednoduché. ESTOFEX nás síce hodil do stupňa 1, ale písal, že je šanca 50:50 či sa vôbec nejaké výrazné búrky objavia. Model GFS bol ale pomerne optimistický, aj keď celé sa to malo diať pri malej energii, no veril som, že aspoň záhorie by mohli chytiť možno aj celkom silné jadrá. Bol som teda pripravený a „pricapený“ na radare celý deň 🙂 .

Spočiatku, až do celkom zrelých poobedných hodín, sa nedialo nič. Až niekedy okolo 16:00 SELČ začali nabiehať prvé búrky na juhozápadnom Česku a východnom Nemecku, ktoré podľa predpovedí mohli veľmi rýchlym tempom putovať na západ k nám. Radar sa postupne plnil. Vytvorilo sa niekoľko slabších zrážkových línií z ktorých sem tam vyletel nejaký blesk, no vzdialenené, spomínané búrky, ktoré toho času vstupovali už nad Rakúsko stále silneli a veľmi rýchlo postupovali k nám. Neváhal som teda a išiel, pre istotu s predstihom, do terénu.
Najprv som uvažoval, že pôjdem na záhorie, niekde k Moravskému sv. Jánu, keďže som si myslel, že práve touto oblasťou by systém mohol prejsť. Postup búrok bol ale poriadne chaotický – jedna búrka išla presne na východ, druhá sa odkláňala aj trošku na sever, ďalšia zase postupovala na juhovýchod. Niektoré z nich sa mi dokonca javili ako supercely, čo by ten „chaotický“ postup aj vysvetlovalo. Nakoniec som sa rozhodol ísť to celé pozorovať do Hainburgu – na kopec Braunsberg. Bol to skvelý nápad! 🙂

Prišiel som tam naozaj včas. Pár slabých jadierok mierilo na záhorie a nejaké pásmo práve zchádzalo z Álp k Viedni, takže som si s kľudom urobil fotky a tešil sa na nasledujúce minúty :).
Len čo som si na chvíľku odskočil pod kopec a vrátil sa, naskytol sa mi neuveriteľný pohľad. Nádherný wallcloud supercely, dokonca južne od nej boli ďalšie 2 búrky, ktoré na pohľad javili štruktúru superciel. Neuveriteľné!
Rýchlo som rozložil techniku a začal fotiť. Pri takýchto situáciách by sa hodili najmenej 3 zrkadlovky. Nevedel som či mám fotiť širokouhlým objektívom, alebo fotiť radšej detail wallcloudu, no búrky sa rýchlo približovali, tak bolo potrebné konať 😀 Nakoniec som si vybral cestu – „z každého rožku trošku“ 🙂 .
Keď som sa otočil, videl som nádherne rastúci cumulonimbus, ktorý mohol byť niekde nad Malými Karpatami za Bratislavou. Bola to absolútne neuveriteľná situácia 😀 . Hlavne tie supercely vyzerali, že pôjdu priamo na Bratislavu. Keď začalo pršať, zbalil som sa a vyšiel o trošku vyššie – na vrch kopca, kde sa mi odkryl výhľad na mestečko Hainburg a nad Karpatami shelfcloud, ktorý mal mieriť na mňa. Aspoň som si to myslel, ale bunky sa správali veľmi chaoticky a dynamicky. Nakoniec ma teda búrky minuli, gro minulo dokonca aj Bratislavu, na ktorú som si myslel, že to celé pôjde. Od severozápadu postupovali ďalšie búrky, ktoré sa mi nakoniec tiež tesne vyhli, prešli cez záhorie, Karpaty, ďalej na Trnavu, kde nabrali obrovskú energiu a boli elektricky veľmi aktívne.

Miesto, ktoré som si vybral bolo priam ideálne na fotenie – výhľad na Bratislavu, búrky sa mi vyhýbali, vietor iba prechodne niekoľko krát zosilnel, zrážky podobne – takže som mohol s pokojom fotiť a to aj na dlhšiu uzávierku.
Medzičasom sa už zotmelo, západná strana bola čistá, nápadov na fotenie z kopca už ubudlo, tak som sa rozhodol ísť smerom k Trnave s nádejou, že by som ešte niekde na poli mohol chytiť nejaké blesky. Búrky však postupovali veľmi rýchlo a tak som nemal najmenšiu šancu ich dobehnúť.

Zastavil som sa teda medzi Sencom a Pezinkom, kde som našiel jedno magické miesto s výhľadom na Bratislavu a Pezinok a nádhernou oblohou plnou hviezd (na posledej foto).

Ďalší skvelý deň za nami!