Supercela Myjava/Piešťany 7.7.2017

Miesto pozorovania: Myjava, Piešťany
Pozorovateľ: Martin Kováč
Autor textu: Martin Kováč

Ako to už býva zvykom počas dní, kedy hrozí búrkový potenciál, celý deň som v príjemnom napätí a očakávaní, ako to s búrkami dopadne. Tak tomu bolo aj v piatok 7.7. .
Po zobudení som si hneď pozrel aktuálne výstupy modelov, ktoré naznačovali, že neskôr popoludní a večer by sa na západnom (aj strednom) Slovensku mohli tvoriť zaujímavé búrky. Už okolo obeda symbolicky „zahrmotalo“ aj v okolí Bratislavy, no jednalo sa len o veľmi slabé jadrá s náhodnými výbojmi. Nevenoval som tomu teda zvýšenú pozornosť.
Na večer (okolo 17:00 – 18:00 SELČ) sa v Česku, na Morave začali tvoriť prvé búrky. Nakoľko búrky v tento deň postupovali od severozápadu, týmto som už venoval veľkú pozornosť.
Podľa radaru a informácií z nejakých českých portálov sa vytvorili aj supercely, z toho jedna vyzerala, že ak vydrží, mohla by zasiahnuť aj Severozápad, resp. okolie Trnavy, Piešťan, možno Trenčína (Bola ešte pomerne ďaleko, takže sa nedalo určiť presnú trasu).
Načasovanie a trasa bola pre mňa ideálna, keďže som išiel zaviesť priateľku k rodine v Dolných Orešanoch, z ktorých som putoval ďalej popod Malé Karpaty až k Trstínu, kde som sa rozhodoval, či ísť cez prechod cez Karpaty na druhú stranu k Jablonici (Záhorie), teda supercele naproti. Vyhodnotil som, že to už asi nie ideálne stíham, pretože búrka v tom čase už prekračovala hranice z Česka, navyše sa mi zdala slabšia a tak som si myslel, že sa už bude rozpadávať.
Našiel som si teda miesto na pozorovanie smerom na Trnavu, ale len kúsok od Malých Karpát, keďže sa to nad nimi začalo pekne kopiť a predpokladal som, že by sa nad nimi mohla vytvoriť nová bunka, ktorej zrod by som mohol zdokumentovať a následne by ma mohla aj trafiť.
Pohľad na supercelu som mal obmedzený kvôli kopcom, takže som presne nevedel podľa pohľadu zistiť či sa ďalej vyvíja, alebo „kape“.  Na radare to však vyzeralo ešte nádejne, tak som sa nakoniec rozhodol presunúť sa naspäť do Trstína, kde som sa vybral napravo, teda na severovýchod s cieľom dostať sa ku koncu Malých Karpát, aby sa mi otvoril výhľad na búrku. Týmto som sa k búrke aj približoval, takže netrvalo dlho a naskytol sa mi pohľad na wallcloud supercely, takže mojim ďalším cieľom bolo nájsť polohu z ktorej budem búrku sledovať a dokumentovať ju.

Miesto som našiel ideálne – na kopci, v krásnom prostredí s výhľadom na okolité dediny, k tomu wallcloud a dunivé hromy prichádzajúceho „mordoru“ 🙂 – no ideálna romantika so samým sebou 😀
Rozložil som techniku a začal fotiť svoj doposiaľ najlepší timelapse. Búrka bola nádherná! Pred očami dokonca ešte o málo zosilnela, čo je vidieť aj na stúpajúcom množstve bleskov.
Mimochodom, v čase keď som mal rotujúci wallcloud takmer nad hlavou, všimol som si blýskanie za chrbtom, teda z miesta odkiaľ som prišiel – Trstína. Predsalen sa tam vytvorila nová búrka, no pochopiteľne som jej nevenoval pozornosť, keďže som mal len kúsok odo mňa nádhernú supercelu 🙂
Pozorovanie bolo priam ideálne. Blesky sa sústredili na konkrétne miesta v búrke a v mojej blízkosti to bolo pomerne bezpečné, aj napriek tomu, že som bol takmer pod nasávajúcou časťou búrky – mezocyklónou. Vietor zosilnel iba na chvíľku, takže som mohol nerušene fotiť aj s dlhou uzávierkou, teda aj napriek prechodu z dňa do noci som do záberov dostal dostatok svetla.
Supercela prešla teda okolo mňa, prešla cez Piešťany a postupovala ďalej cez ponitrie, dokonca skončila až niekde pri maďarských hraniciach (myslím, už si to celkom nepamätám).
Keď už búrka prešla od Piešťan cez kopce, mal som chuť ju ešte stihnuť a zažiť celé divadlo znova, no v tých oblastiach sú kľukaté cesty, žiadna diaľnica, tak som sa tohto nápadu nakoniec vzdal.

Noc bola ale ešte príliš mladá, modely totiž naznačovali, že počas hlavne prvej polovici noci by sa ďalej mali tvoriť nové búrky. Začal som sa ale sústrediť na tú už existujúcu, ktorá sa vytvorila okolo Trstína. Táto bola v čase, keď som práve vstupoval na diaľnicu v Piešťanoch niekde okolo Trnavy. Nádejal som sa teda, že by som po diaľnici mohol okolo Trnavy ísť na Nitru a tam búrku predbehnúť. Šialenú naháňačku som nakoniec prehral a tak som odparkoval na miesto, ktoré poznám – kúsok za Trnavou, smerom na Nitru. Tu som chvíľu pozoroval blesky odchádzajúcej spomínanej búrky a premýšľal, aké budú moje ďalšie kroky.

Ďalšia búrka išla z Česka na Záhorie, tak som sa rozhodol, že si to namierim opäť k Trstínu a ďalej cez Karpaty do Jablonice na záhorí. Tam by som búrku mohol práve tesne zachytiť a moje ďalšie plány boli búrke unikať tou istou cestou naspäť. Tento scenár bol síce nádherný, no realita ma „pošľapala“ 😀 Búrka sa totiž rozpadla kúsok za hranicami s Českom, keď vstúpila na Slovensko.

V tom čase som bol ešte len medzi Trnavou a Trstínom, tak som si len našiel vhodné miesto na pozorovanie a čakal, či sa niečo udeje. Niekoľko krát to nado mnou stmavlo, no nakoniec sa všetko rozpadlo. Už som sa pomaličky balil a tešil na pivo, ktoré si vychutnám doma pri sledovaní materiálu, ktorý som nafotil, keď vtom sa zablysklo. Bolo to asi 5-10 km odo mňa smerom na severovýchod. Opäť som teda rozložil techniku a začal fotiť timelapse. Nakoniec sa jednalo len o pár bleskov a búrka sa rozpadla. Pri jej rozpade sa však stalo niečo neuveriteľné! Pozoroval som na zrážkovej stene niečo, čo mi pripomínalo dúhu 😀 Nevedel som, či v minerálke, ktorú som pil bol nejaký halucinogén, alebo či som zaspal a snívam. Ona to naozaj dúha bola! 😀 Dúha v noci. Áno, doposiaľ som netušil, že niečo takéto existuje, no na zrážkovú clonu priamo svietil mesiac, ktorý bol veľmi jasný (cca 2 dni pred splnom), takže vplyvom žiarenia mesiaca na zrážkovú clonu sa vytvorila dúha, rovnakým spôsobom, ako to býva pri slnku. Neuveriteľne 😀 Veď posúďte sami z priloženého videa 😉