Popis búrky Dolný Chotár 21.5.2011

Mieto pozorovania: Dolný Chotár
Pozorovateľ: Richard Tóth
Autor textu: Richard Tóth

Dnešok mal byť podľa predpovedných modelov celkom zaujímavý. Mohli za to výrazné hodnoty CAPE a LI, hoci strih vetra nebol príliš výrazný. Dúfal som však, že tomu pomôže silný vertikálny pohyb v 700hPa, a nejako to nakopne.

Predpoklady sa začali ukazovať ako správne až okolo obeda, keď vôkol mňa začínali naskakovať pekné cumuly. Stále však mali až príliš krátku živnotnosť na to, aby sa dostali až po stabilnú vrstvu atmosféry, a vytvorili tak typickú nákovu. Samozrejme som už pomaličky začínal chystať všetko vybavenie, aby sa nestalo, že ma prípadný rýchly vývoj búrok zaskočí. Sledoval som radar, aj keď trochu s menšími výpadkami, nakoľko som sa spoliehal iba na mobilný internet, ktorý zrovna v mojej oblasti nemal až také dobré pokrytie.

Panovalo vlhké a teplé, dalo by sa povedať až sparné počasie, čo dávalo tušiť, že už to dlho nepotrvá a príde schladenie v podobe búrky. Toto sa naplnilo až okolo 17:40 SELČ, kedy som začul prvý hrom. Pochádzal z bunky asi 7km severovýchodne odo mňa. Podľa radaru táto bunka mala tendenciu zaniknúť každú chvíľu, preto som aspoň vyrazil kúsok ku nej, aby som si otestoval, že všetky meracie zariadenia fungujú ako majú, aby boli pripravené na niečo “lepšie”. ALD fungovalo ako vždy bezchybne a poslušne hlásilo každý zaznamenaný bleskový výboj. Pokusne som zapojil tiež IRES, aby som otestoval konečne v reálnej prevádzke citlivosť. Na moje prekvapenie všetko fungovalo ako malo na prvé spustenie.  Rovnako som konečne spustil projekty W.E.R.A. a M.A.P, ktoré sú založené na meraniach zariadenia z dielne spoločnosti Barani Design. Chvíľku trvalo bez kompasu nastaviť skutočný sever, ale ešte že máme tie mobily.

Všetko fungovalo ako malo, a preto som si vychutnával príjemnú atmosféru, ktorú mini búrka vytvorila. Nie však dlho. Južne od mojej pozície obloha rýchlo tmavla, no zatiaľ nebolo ani vidieť, ani počuť žiadnu elektrickú aktivitu. Beztak som radšej nasadol do auta, a opustil už rozpadnutú búrkovú formáciu na mojom súčasnom stanovisku. Vyhliadol som si južne jednu peknú lokalitu, ktorá ponúkala takmer nekrytý výhľad práve južným smerom, čo v tomto prípade bolo priam ideálne na sledovanie búrky na celom južnom horizonte.

Radarové snímky však neustále nič nehlásili, preto som bol chvíľu v rozpakoch, či z toho niečo bude… Samozrejme asi po 5 minútach som prišiel na celú chybu, a tou bolo to, že v tej rýchlosti a pri nastavovaní všetkých meraní, som odpojil internetový modem, a preto som nemal aktualizované dáta. Rýchlo som to napravil a na juhu, už pri okraji Kolárova sa ukázala bunka so slušnou odrazivosťou, aj s miernym SZ postupom.

Moja nová lokalita bola priamo v suchom pásme, severne od tejto bunky. Odrazivosť už dosiahla červenej hranice, a ALD už začalo hlásiť prvé blesky. Bolo 18:20 SELČ. Štruktúra búrky nebola obzvlášť výrazná, no boli na nej pekne viditeľné rainfoots, a tiež silný updraft vo východnej časti. Zrážkové pole postupne začínali dopĺňať CG výboje. Keďže bolo však príliš veľa svetla, nebolo možné blesky priamo fotiť, siahol som po jednoduchšej, i keď kvalitatívne trochu obmedzenej možnosti natočiť všetko na video a potom blesky vybrať zo snímkov. Mal som výhodnú polohu, najmä vďaka tomu, že som si nezvolil vjazd do jadra búrky.Rátal som s tým, že budem síce ochudobnený o nejaké tie extrémy , ktoré by mohli byť v jadre, avšak mal som takto viac možností fotiť a merať.

Búrka pomaly nasávala vzduch zo severu, ktorý však nebol dostatočne teplý na to, aby jej mohol dodávať silu na ďalší vývin. Stačil však na to, aby si búrka udržiavala svoju intenzitu. V čase cca 18:37 som si všimol, že sa západná časť búrky začína pomaly, ale isto rozpadávať. Zatiaľ čo východná časť sa začínala rozlievať do horizontálnych rozmerov, bunka na západe nabrala mierny pohyb smerom na severovýchod.  Nemalo by však zmysel ísť za ňou, jednak preto, lebo by som musel prejsť najskôr cez jadro tej východnej časti, a jednak preto, lebo o takomto čase už aj modely hlásili postupnú stabilizáciu atmosféry v tejto lokalite.

Rozhodol som sa preto ešte urobiť niekoľko záberov, a potom už iba sledovať postupne zanikajúcu bunku. Posledné výboje z búrky utíchli okolo 19:24 SELČ, ALD už nehlásilo žiadne ďaľšie z tejto bunky, a IRES tiež nevykazovalo odchýlky v infračervenom spektre. Bolo to teda zhodnotené ako koniec predstavenia, a definitívny zánik faktorov, ktoré by podporovali búrku. Postupne som sa teda chystal na návrat späť domov. Štruktúra oblakov sa zliala do jednej masy, bez výrazných obrysov, východne odo mňa bolo už vidieť len virgu.

Dnešný deň bol výnimočný vďaka viacerím udalostiam. Jednak som si overil bezchybné funkcie nových subprojektov EMILiSS, jednak internetové pripojenie bolo stabilné i počas blízkych úderov bleskov. Za tento rok si teda pripisujem ďalší pomyselný bod, a verím, že počasie bude i v najbližších mesiacoch pekne spolupracovať a ja budem mať dostatok priestoru na skompletizovanie a otestovanie EMILiSS.