Miesto pozorovania: Topoľnica
Pozorovateľ: Richard Tóth
Autor textu: Richard Tóth

Tento deň nemal byť až taký výnimočný.
Mohol za to fakt, že vo štvrtok (12.5.2011) prešiel naším územím výrazný studený front, ktorý priniesol citeľné ochladenie, ale tiež ovplyvnil výsledky predpovedných modelov. Hodnoty CAPE a LI boli nezaujímavo nízke na našom území, jediným smerodajným parametrom mohol byť výrazný strih vetra, ktorý pretrvával vo východnom Rakúsku.

Okolo 16:10 SELČ som si ešte prezeral radarové snímky a čakal na niečo zaujímavé,čo by mohlo zmeniť nudný víkendový deň. Tým zaujímavým sa stala búrková formácia, ktorá postupovala naprieč východným Rakúskom. Smer postupu bol výrazný SV, preto som ihneď kontaktoval bratislavských kolegov v snahe zistiť, či nie sú už náhodou v rakúsku. Potvrdili, že sú tam, a sledujú postupujúcu líniu búrok.

Rátal som s tým, že búrková línia prežije prechod cez hranice a že získam možnosť porobiť aspoň zopár fotiek, a najmä opäť otestovať ALD.
V rámci postupu búrky, hlavne vďaka nezanedbateľnému smeru vetra v hladine 700hPa, som sa rozhodol vyraziť smerom na JZ. Tam som už z minulého roka mal vyhliadnuté jedno miesto, ktoré hoc bolo mierne nebezpečné tým, že by som tam bol najvyšším objektom v okolí, bolo priam ideálne na pozorovanie, pretože ponúkalo výhľad na takmer všetky svetové strany. Naskočil som do auta, zapojil notebook s internetom, aby som mal neustále prístup k radarovým mapám, popripájal som zvyšné komponenty ALD, a vyrazil som na cestu.

Na svoje vyhliadnuté miesto som sa dostal takmer presne o 17.00 SELČ, a preto som neváhal a ihneď začal s meraniami a fotením. Búrka síce ešte nemala nejakú extra zaujímavú štruktúru, hlavne vďaka nízkej oblačnosti, ktorá ju obklopovala, ale zato už bolo v diaľke počuť slabé hrmenie, a aj ALD už registrovalo prvé blesky. Poveternostné podmienky boli ideálne na pozorovanie, teplota bola slušných 21 stupňov, vietor slabý, až nevýrazný, s ťažko určiteľným smerom. Venoval som sa teda naďalej sledovaniu radaru a čakal som, kým búrka dorazí nad moje stanovište.

V čase 17:14 SELČ dorazilo čelo búrky, a predtým nemerateľný vánok sa zmenil na výrazný SV nárazový vietor, v maxime odhadom až 15m/s.  Dokonca som zahliadol ako sa zo zeme neďaleko odo mňa dvíha prach čo dobre dokumentuje fotografia, no nejednalo sa o nič výnimočné, keďže pravdepodobne došlo iba ku stretu chladného výtokového prúdu vzduchu z búrky a teplého vzduchu z ohriateho povrchu. Teplota začala klesať, a z pôvodných 21 stupňov už teplomer ukazoval iba 18.

Na východnej časti čela búrky sa objavil shelf cloud, síce nie až tak výrazný,ako býva zvykom,  no i tak stál aspoň za niekoľko fotografií. Blesková aktivita začala stúpať, z pôvodného jedného blesku za minútu, na priemerné 3 blesky za minútu. Prevažná väčšina výbojov bola však stále typu CC.  O 17:33 už bolo nielen z radarových snímkov patrné, že sa jadro búrky, ktoré ma míňalo južne, začína rozpadávať, najmä nedostatkom vlhkosti, ktorá mu uberala na sile. Bleskové výboje sa zmenili a začali prevažovať výboje typu CG- . ALD však reagovalo pružne na všetky výboje, a ani blízky úder CG blesku len necelých 500m od môjho stanovišťa, nerobil problém s registráciou.

17:42 SELČ už bolo jasné, že sa búrkové jadro úplne rozpadlo, o čom svedčila aj klesajúca blesková aktivita a slabnúci nárazový vietor. Teplota spadla až na konečných 15 stupňov. Rozhodol som sa ešte pre pár záberov a začal som sa chystať na cestu domov.

Dnešný deň nebol z pohľadu bežného stormchasera výnimočný v mojej lokalite, no pre mňa bol daľším úspešným testom pre ALD, ktorý len potvrdil kvalitu a spoľahlivosť celého projektu EMILiSS.